Existuje niekoľko alternatív náhrady dolára ako hlavnej rezervnej meny

O tejto téme sa opäť začalo viac diskutovať vlani v marci po tom, ako guvernér čínskej centrálnej banky Čou Siao-čchuan vyzval na reformu medzinárodného menového systému a vytvorenie medzinárodnej rezervnej meny. K Číne sa pridali aj Rusko, Brazília aj India, teda rýchlo sa rozvíjajúce ekonomiky, ktorých vplyv sa stále zvyšuje. Do diskusie sa pripojil aj Medzinárodný menový fond (MMF).

Finančná kríza a recesia viedli k oslabeniu ekonomickej moci USA. Priznal to aj šéf Svetovej banky Robert Zoellick. \"Jedným z dôsledkov tejto krízy bude zrejme uznanie zmeny mocenských pomerov vo svetovej ekonomike. \" Podľa Zoellicka bude \"multipolárna svetová ekonomika menej závislá od amerických spotrebiteľov, stabilnejšia\".

Podľa čínskej centrálnej banky dominancia dolára v rámci medzinárodného menového systému zvýšila koncentráciu rizík a prispela k rozšíreniu krízy. Banka preto vlani v júni prišla s požiadavkou sprísnenia regulácie krajín, ktorých meny sú oporou globálneho finančného systému.

Čínska centrálna banka tvrdí, že dolár by mohol byť v úlohe hlavnej svetovej rezervnej meny nahradený účtovnou jednotkou Medzinárodného menového fondu (MMF), takzvanými zvláštnymi právami čerpania (SDR). \"Aby sme sa vyhli prirodzeným nedostatkom spojeným s používaním národnej meny ako rezervnej meny, musíme vytvoriť medzinárodnú rezervnú menu, ktorá nie je viazaná na národné štáty a zostane stabilná počas dlhého obdobia. \"

SDR sú účtovnou jednotkou MMF, pričom vychádzajú z koša štyroch svetových mien (amerického dolára, eura, britskej libry a japonského jenu). Návrh Číny, aby sa SDR stali rezervnou menou, podporilo aj Rusko, ktoré požaduje rozšírenie menového koša SDR o ďalšie meny, vrátane rubľa a jüanu. Čína zasa navrhuje rozšírenie tohto koša na všetky meny hlavných svetových ekonomík a vytvorenie zúčtovacieho systému medzi SDR a ostatnými menami využívanými v medzinárodnom obchode a finančných transakciách.

Nahradenie dolára pripustil aj šéf MMF Dominique Strauss-Kahn. Nemyslí si však, že sa to stane v blízkej budúcnosti, ani že úlohu svetovej rezervnej meny prevezmú SDR. Strauss-Kahn priznal, že alternatívne rezervné meny by \"obmedzili rozsah, v akom medzinárodný menový systém ako celok závisí od politiky jednej, aj keď dominantnej krajiny a situácie v nej\". Americký dolár je podľa neho stále dôležitou menou, ktorá počas svetovej finančnej krízy zohrala kľúčovú úlohu, keď poslúžila ako \"bezpečný prístav\".

Podľa niektorých ekonómov neexistujú dôvody, prečo by mala byť dominantnou jedna mena. Profesor ekonómie na Kalifornskej univerzite v Berkeley Barry Eichengreen poukázal na to, že pred \"érou dolára\" plnilo funkciu rezervnej meny niekoľko mien súčasne. Pred prvou svetovou vojnou boli rezervnými menami britská libra, francúzsky frank a nemecká marka. Po vojne v trojici rezervných mien americký dolár nahradil marku.

Ak sa skončí dominancia dolára a nenahradí ho nejaká nadnárodná mena, prichádzajú do úvahy prinajmenšom dve meny, ktoré by mohli spoločne s dolárom plniť funkciu rezervných mien. Aktuálne je v dolároch 60 % svetových devízových rezerv. Jeho podiel však klesol - ešte v roku 2000 to bolo 70 %.

Najväčším rivalom dolára je euro, ktoré je druhou najdôležitejšou rezervnou menou. Jeho podiel na svetových devízových rezervách sa za posledných desať rokov zvýšil z 18 % na 28 %. V niektorých ohľadoch má euro predpoklady byť ideálnou rezervnou menou, ide predovšetkým o veľkosť eurozóny, rozvinutosť jej kapitálových trhov a jej podiel na svetovom obchode. K tomu treba ešte pripočítať, že na rozdiel od USA má eurozóna v podstate vyrovnaný bežný účet platobnej bilancie. Eurozóna je menej závislá od dovozu ropy než USA a viac predáva do krajín exportujúcich ropu rovnako ako do rýchlo sa rozvíjajúcich ekonomík, ako sú Čína a Brazília.

Úspešné ťaženie eura však teraz prerušila dlhová kríza Grécka, ktoré ukázala slabé stránky spoločnej európskej meny. Hlavným problémom je, že krajiny eurozóny majú spoločnú menovú politiku, ale odlišné fiškálne politiky. Podľa ekonóma a profesora na Harvardovej univerzite Martina Feldsteina, ktorý už v roku 1997 varoval, že európska menová únia spôsobí veľké politické konflikty, vlády budú musieť nájsť nový spôsob ako zabezpečiť, aby sa rozpočtové schodky jednotlivých členov eurozóny nevymkli spod kontroly. \"Existuje príliš veľa lákadiel, aby krajiny hospodárili s vysokými deficitmi, keďže nie je žiadna spätná väzba, pokiaľ nepríde kríza. \"

Okrem eura sa ako o potenciálnej rezervnej mene najviac hovorí o čínskom jüane, ktorý niektorí ekonómovia považujú za dôležitú rezervnú menu budúcnosti. Predtým je však nutná liberalizácia čínskej ekonomiky a umožnenie konvertibility jüanu.

Treba si tiež uvedomiť, že o nahradení dolára v úlohe svetovej rezervnej meny sa hovorí vždy, keď klesá. Počas jeho oslabovania v rokoch 1977-79, 1985-88 a 1993-95 sa tiež špekulovalo, že vlády prevedú svoje rezervy do inej meny. Dolár však svoje dominantné postavenie doteraz nestratil.